V Trenčínechceli teraz vyrúbať gingko. Dospelých stromov tohto druhu je na Slovenskumožno do dvesto kusov, pričom stromu trvá okolo 40 rokov, kým sa stanedospelým. Je to rastlina z obdobia prvohôr, kedy sa vyskytovalo po celomsvete. Voľne v prírode raste v Áziia je tam posvätným stromom. Spomína hoaj Charles Darwin, ktorý ho honazval žijúcou skamenelinou. Nazval ho tak preto, lebo sa v nezmenenejfyziologickej forme zachoval od prvohôr až dodnes. Liečivé účinkyz produktov tohto stromu napomáhajúce zlepšeniu mozgovej činnosti a fungovaniupamäte, sa využívajú vo farmaceutickompriemysle. Skrátka a dobre vzácny starý strom, ktorý kľudne mohol byť vyhlásenýako chránený. Zdvihla sa pomerne veľká diskusia (viď http://www.changenet.sk/index.stm?scrl=956&apc=-kampane--240345---------1-1&scr_956_Go=2). Poprotestoch a článkoch v tlači sa prišlo na „spásonosné“ riešenie, žestrom možno presadiť. Miestna betónová lobby si týmto pripisuje body. Navonokto vyzerá, akoby niektorí ochranári boli dohodnutí s investormi, pretožebez rumenca v tvári pripúšťajú presadenie gingka. Apropós, ešte nie je úplne presne jasné, naktoré miesto sa má gingko presadiť.
Ako to vlastne bolo v nedávnej minulosti?
Miestnifunkcionári strany pred rokom 89 nechali zbúrať bloky domov medzi Sadovou ulicoua ulicou Kragujevských hrdinov. Mala tu vyrásť budova revolučnéhoodborového hnutia – monumentálny betónový výtvor. Zmenil sa režim, pozemokostal mestu a odbory prestali byť „in“. Pomyslenie na betónový skvost všakniekde v hlavách prežívalo a zrelo. Na začiatku deväťdesiatych rokov satam uvažovalo nad „bysnis sentrom“ to bola taká móda.
Nasledovalo obdobie, kedymyšlienky odborových domov a centier už neboli také geniálne.Práve vtedy si pozemok žil svojímživotom, bol kľudný a pustý. Počas vojenskej prísahy v kasárňach sazaplnil autami, v lete tam bolikolotoče a bol to ideálny plac na cirkusy....No a aby som nezabudol,práve natomto pozemku rastie jedno spomenuté gingko, cez ulicu sú ešte dve.
Hrávavalsom sa kôstkou gingka. Neviem, z ktorého stromu pochádzala, či rástla na tomtoalebo na tých neďaleko. Mama ako dieťa na ňu atramentom napísala „1942“.Kôstkusom dlhé roky uchovával v červenej liekovej krabičke v prítomnostiprvorepublikovej sklenenej figúrky “dukáto-serca”, ktorá mala priniesť šťastie.Asi len v tejto škatuľke existovala nenarušená koexistencia niečoho, čomalo prinášať peniaze a zárodku života novej rastliny. Chodil som okolotoho stromu prakticky denne, po dobu pätnástich rokov som sa naň pozeral zospálne. Ani som ho nevnímal – stál tama nebolo treba nad tým meditovať. Skôr som uvažoval nad tým , ako tú plochu okolo gingka rozšíriť na mestský park.Ako poslanec som sa snažil pre túto myšlienku presvedčiť kolegov –márne, blábolilivoľačo „o potrebe parkovísk a výstavbe“...
Ako to vlastne bolo a je TERAZ?
Nazastupiteľstve sa uvedený pozemok pri parku odpredal za tri a pol tisíc zaštvorák. Pokiaľ viem, pozemok mal podľaznalca hodnotu okolo sedem tisíc za meter. (Za uvedený predaj som nehlasoval.) Zároveňsa tak udialo v dobe, keď sa predpokladalo, že blízke kasárne sa zmenia nashopping zónu, takže pre kupcu to bola super kúpa. Predaj prebehol.
Kupecchcel vybudovať stavbu, kde mu vadí gingko s vysokou nepeňažnou hodnotou.Ako viete, tých stromov je naozaj málo a tento je v Trenčíne jednou z„ikôn“ možno aj celoslovenskou. Gingko sa má vyťať...Zrazu to je problém, ktorý sa dostal do médiia treba ho riešiť:
Ochranári(žiaľ o päť minút dvanásť ) sa dopracovávajú k nejakému odporu. Niktosa však nepriväzuje o strom. Možno práve pre slušnosť a malý odpor saprichádza (podľa mňa) k ZLÉMUriešeniu. Strom sa nevytne, pretože by to zhoršilo „imyč primátora“, ale má sa presadiť.Presadenie, samozrejme, stojí veľké peniaze a aj to sa to ani nemusípodariť. Strom sa proste nemusí na novom mieste ujať a zakoreniť. Ešte nieje ani jasné, kto to má zaplatiť, mesto (t.j.občania) alebo investor?
Investor?To je otázne, pretože mestu už zaplatil dohodnutú (aj keď pre neho výhodnú) sumua mesto mu vopred schválilo taký projekt, čo rátal s výrubom...
Mestoz peňazí občanov? Má mesto vôbec konať tak kontroverzne? Takto sa správaťk verejným statkom, akými sú vzácne stromy v jeho vlastníctve?
Ako vlastne takéto transakcieprebiehajú?
Niekto neoficiálnenadobúdateľovi dá signál, že môže kúpiť pozemok. Na to zareaguje záujemcaoficiálne (zvyčajne sa tak deje zaslaním ponukového listu, kde prejaví záujem o pozemok).Listy ostatných záujemcov sa neevidujú a odpovie sa zrazu len vyvoleným.Potom nasleduje jednanie či s už mestským architektom, alebo majetkovým oddelením.Predpokladám, že v prípade tohto odkupu muselo dôjsť k osobnému vyjednávaniu s primátorom.
Ktokonkrétne z ľudí, čo rozhodovali, vopred predpokladal výrub gingka? Kto ho„vnútorne“ schvaľoval, kto podcenil túto citlivú problematiku? Bola to hlavnáarchitektka Ing. Adriana Mlynčeková alebo hlavný betónový lobista primátor BranislavCeller?
Niektodal pokyn a tento pokyn nesmie zostať anonymný. Som presvedčený, že sajednalo vedome a nie náhodne. Totiž k schváleniu predaja sa muselodpredaj a projekt prejednať na výbore mestskej časti Sever. Na onejschôdzi nám však nikto z úradníkov o výrubegingka nič nepovedal. Rovnako sa tento výrub gingka neprejednával v rámci schvaľovania odpredajana finančnej komisii. Predseda komisie Ing. Ján Krátky je zároveň člen mestskejrady, kde sa predaj schvaľoval tiež. Ako si to chce vysvetliť? A to saešte domnievam , že konkrétne výrub významného gingka mohol byť prejednaný na komisii životného prostredia, ale tam to jej predseda a člen mestskejrady RNDr.Jozef Mertan ani nezaradil. Mestská rada jednala teda o niečomneúplnom a primátor ju neinformoval o aspekte výrubu. Nečudo, žemateriál odpredaja pozemku sa dostal na zastupiteľstvo so zamlčaním vyrúbaniastromu. Dá sa preukázať, že poslanci tak rozhodli s neúplnou informáciou. Tentopredaj, by sa dal zrušiť a odstúpiť od zmluvy, prípadne trvať na zmene projektu.Podľa všeobecne záväzného nariadenia mesto je stále vlastníkom pozemkua mohlo by požadovať vyhlásenie gingka za chránený strom.
„V Trenčíne radšej vylejemedodávku plnú betónu ako zachránime sedmikrásku“ povedal môj kamarát, ale nechceaby som ho citoval a dodáva: „Je to analogické, predstav si, vytiahnemzbraň, postrelím ti dieťa , ty to zistíš,budeš protestovať. Ja viem, že sa to nedá ututlať a tak ti naveľa navrhnem, že dieťaza tvoje peniaze obviažem a potom ma budete oslavovať ako záchrancu životatvojho dieťaťa....a pritom sa jedná potenciálneho vraha...“
Keďsi Trenčania nevedia uchrániť takúto raritu, tak v meste už možno vyrúbaťkaždý strom, zbúrať morový stĺp a zamaľovať fresky. Stierajú sa totižhranice toho nedotknuteľného.
A taknaša trenčianska vnútorná apatia prijme presadenie gingka, aj keď je toriskantné. A už vidím ako sa s tým bude primátor chvastať, aký je ekológa záchranca zároveň.
Vo svete sa z gingka robia lieky,čo prekrvujú mozog a zlepšujú pamäť.Kiež by naše trenčianske pomohlo kolektívnej pamäti, aby sa nezabudlo, ktokonkrétne, čo vykonal a aký má vzťah k mestu.
