Posledné týždne sa na mňa táto problematika priam zosypala...
Podpísal som registráciu baháistického spoločenstva na Slovensku. Christa a Omid, sú jediní baháisti, čo poznám. Sú to slušní a milí noví Trenčania. Učia na miestnej univerzite a žijú tu už osem rokov. Obaja sú „amíci“, pričom Omidove korene sú z Pakistanu. Všetko sa to točí okolo toho, že cirkev musí mať veľa členov (20.000) a nestačí mať len podporovateľov či sympatizantov. Christa mi povedala, že baháisti nemajú problém s existenciou. Fungujú tu už dosť dlho, chcú však mať oficiálne možnosť svätiť svoje sviatky a vysluhovať svoje sviatosti (pohreby a svadby). Je ich okolo troch stovák, financujú sa sami a nechcú od štátu peniaze. Podpis ma priviedol k úvahám, či by som takisto slobodne podpísal aj registráciu islamu. Som liberálny, ale judaisticko-kresťanské tradície tejto krajiny ma brzdia podporiť túto denomináciu. Verím, že ak sa majú zaregistrovať, tak sa im to podarí aj bez môjho podpisu. Rovnako ako sa neviem stotožniť s premaľovávaním mapy €úropy za bosporský prieplav, neviem si napríklad predstaviť mešitu trebárs v Kubrej.
Aká je však širšia skutočnosť v okolí a čo nás asi neminie, aj keď to nechceme vidieť? Nesúvisle teda spájam pojmy: „V západnej Európe si vždy s chuťou dávam kebab. Pekne ostrý a čo najautentickejší, od Turkov a Arabov, na každom rohu ulice väčšieho mesta. Kebab mi chutí a aj atribúty príslušnosti k islamu u predavačov vnímam ako normálne. Veď som nie doma a tu to skrátka patrí... Čítal som články o veľkých moslimských komunitách v Marseille, vnímal som stavbu mešity vo Viedni....
Spolužiačka sa vydala počas socíku za vojaka, žijú v Brne a na ostatnom pomaturitnom stretnutí som sa dozvedel, že k nim konvertovala, pričom pochádzala z neďalekej katolíckej obce....
....padla „opona“... vidím skutočný papamobil... Karol Wojtyla vysväcuje stovky základných kameňov pre nové kostoly... mládež skladá sľuby čistoty, že nebudú mať do svadby styk... „ V štatistických prieskumoch respondenti odpovedajú na otázky , ktorých formulácia umožňuje potom interpretovať v populácii prítomnosť veľkého percenta kresťanov- katolíkov. (Prieskum neumožní kvalitatívne odlíšiť formálnych veriacich od tých naozaj autentických a zapálených.) Neverci z môjho okolia dávajú krstiť svoje deti, lebo je to in. Z každého posväteného základného kameňa má vyrásť nový kostol. V obci, na sídlisku, alebo tam, kde treba krajší kostol ako už majú miestni luteráni. Stavba ako hmotný symbol a demonštrácia niečoho tak intímneho a krehkého, ako je viera. Všetko je to logický výsledok vývoja posledných desaťročí. Blokovalo sa právo na vierovyznanie, zakazoval sa prejav a tu to máte. Ak si toto vykombinujeme s reálnym nábehom na spotrebný životný štýl, miešajú sa nám dva silné fenomény. Cítime ako sa mení životný rytmus. Víkendy strávené v nákupných centrách, výlety do Bratislavy len na „šopyngovanie“. Záplavy časopisov cieľovo programujúce ženy na coolové puťky, a mužov na supersvalnatých „manažérov“ na vzor riaditeľa zemegule. Aké miešané nápoje piť, ako o seba dbať, lacné letenky do tramtárie, večery na spinningu, víkendy za grilom, poobedia v autoumyvárke, obedné prestávky na „pretrhanie obočka“, odbúrať oxidanty vínom.... a_a_a_a ....na vieru reálne kedy ostane čas.
V Newsweeku teda spomínajú premenu prebytočných kostolov na bary,
knižnice, internetovské kaviarne, cirkusové školy (Bristol), reštaurácie (Rím), pizzerie (Cheltenham). Metodistický kostol v Anglicku sa premenil na mešitu. 10 percent kostolov vo Veľkej Británii je vyhlásených za nadbytočné. Píšu, že v Česku idú pravidelne v nedeľu do kostola 3 percentá populácie. Naopak v Rusku sa doháňalo zameškané a od pádu komunizmu sa postavilo 11.000 kostolov.
A čo sa patrí opýtať , analyzovať a - o čom polemizovať na Slovensku?
Vieme si u nás predstaviť, že návštevnosť kostolov a počty veriacich budú len narastať? Nepripúšťame variant, že tak ako na okolí, poklesnú-? Bude o päť, desať, dvadsať rokov záujem o omše pretrvávať? Budú niektoré kostoly zívať prázdnotou? Nech sa akokoľvek zákonami bránime, zabránime šíreniu islamu, ktorý má vek a vitalitu kresťanstva 13. storočia?
Sám som prekvapený, že takto postavené otázky som doteraz nepočul. Sú akoby neprípustné. Hovoriť o všeobecnom ústupe viery v reálnom živote a jeho dôsledkoch je akoby tabu. Pričom sa všeobecne lamentuje nad skazenosťou mravov a zvýrazňuje sa potreba duchovnej obnovy. Neviem, koľko kostolov reálne bude v tomto časovom horizonte treba v Trenčíne a okolí. Neviem si predstaviť, že by u piaristov, vo farskom kostole alebo na námestí svätej Anny bola cirkusová škola alebo stena na lezenie. Je to síce výhradne v kompetencii tej či onej cirkvi, ale kedže cirkvi sú stále financované štátom, stáva sa to problémom našich daňových výdajov.
Neviem, ako tento blog ukončiť, lebo nechcem a neviem vyvodiť všeobecne platné závery platné aspoň pre moje mesto , ktoré má v erbe Baránka Božieho...
Verím však, že aspoň diskusia vygeneruje nejaké podnety, z ktorých sa budem môcť odpichnúť a pohnem sa v úvahách ďalej.....